TUTTOZENA
SAVÉI VÎVE ZÊNA E A SÒ LÉNGOA

MULTIMEDIA
TESTI IN LINGUA GENOVESE

Böxîe lengoìsteghe
Aotô: Stefano L.
Ànno: 2009
Zenéize ad
êuviòu: zenéize de Sàn Chîgo
Grafîa adêuviâ: grafîa ofiçiâ

Òu dìggo co-o cheu ìnscio: me són stancòu. Me són stancòu de sentîme contâ de grén böxîe da chi me doriéiva dâ ’n’istroçión, ’n’educaçión, da chi mi, che són zóveno, doriæ consciderâ cómme n’arénbo segûo a-e mæ domànde, pi-â mæ coltûa.
Se rebelémmo aprêuo, e no ancón pe goæi, o pasòu e a glöria de ciù de mìl’ànni de stöia, caciæ e ascordæ inte ’n cànto lepegôzo de antîghe veitæ.
No-o séi che l’itàlian o l’é sénpre stæto parlòu da-i zenéixi (ò armêno: coscì n’êuan fâ crédde)? O zenéize o l’é ’n’invençión di nostàlgichi, in sgoarón, ciù mâgro de ’n sîsî, caciòu zu a-a biscöchìnn-a in sce ’n scrîto «de léngoa italiànn-a». O zenéize, pe dîl-æ cùrte, o no và’n cìtto, o no l’é âtro che ’n squàrso, ’na rèsca picìnn-a do péscio ch’o l’é l’italiàn (pesciocàn, a sto pónto)!
E coscì, sénsa mànco savéilo, fèmmo di squacìn a-o dialétto fiorentìn (ch’o fa rìmma ascì). No gh’é nìnte de mâ (ò squæxi), pe caitæ, ma o zenéize?
Percöse mâi no dìmmo a-i nòstri figeu a veitæ (sàiva-a dî che o zenéize o l’é stæto l’ùnica léngoa parlâ, che gh’émmo ’na nòstra letiatûa da-o milleduxénto a-a ancheu…)? E tùtti i gréndi poêti zenéixi che gh’é stæto? Liâtri no cóntan nìnte?
Amîxi, de cöse gh’émmo poîa, de dî cómme sta e cöse? Ma stralabiémmo? Doêmo dâ raxón a chi n’invexénda a tésta, doêmo lasciâne fâ métte de lóngo a-i löi? Mi dìggo, con educaçión, de no. Se a léngoa zenéize, ancheu, a l’é a réizego de sparî, a l’é córpa ascì de ste stöie, de ste böxîe, ségge che ségian contæ con l’intençión de fâ do mâ a ’na coltûa ò no (mîga so-apreuo a dî che contâ ste cöse no véugge dî voéi dâse da fâ pe cangiâ o scistêma in mêgio: me n’avàrdo bén, gh’amanchiéiva ancón). O zenéize o sta moìndo no pe vîa naturâle (tùtte-e léngoe càngian), ma pe ’n’açión ch’a vêgne da quélli che ne stàn de d’âto. Són sti chi i ténpi modèrni?
Se sémmo davéi chi sémmo e da dónde ne vegnìmmo, fèmmo quarcösa: fèmmo védde che ghe tegnìmmo a-a nòstra coltûa, a-a nòstra léngoa!
Stæ alêgri e aregordæve de parlà’n zenéize!

Publicòu in sciô Gazzettino Sampierdarenese Anno XXXVII - N. 4, 28 d'arvî do 2009


[ tórna a-i tèsti ]

Home page - Indietro - Genovese - Multimedia


Ci possiamo divertire anche con la musica!